Znudený prácou s Windows XP, ktoré po pár rokoch nepreinštalovania vykazuje vysokú mieru swapovania, či čo to vlastne robí, som sa rozhodol vyskúšať Windows 7. Viem, článok sa vola “Konečne Ubuntu” a zatiaľ som dospel len k Windows 7. Tak pokračujem.

Windows 7 je mimoriadne dobrý systém, teda ako ho porovnávam s Vistou. Mám to šťastie na tablet HP tx2500 s predinštalovaným Windows Vista Home Premium, a musím povedať, že je to bieda prebiedna.
Mám vypnuté úplne všetko (vyzerá to pomaly ako Windows 3.11) čo sa tam vypnúť dalo a napriek tomu sa systém spúšťa a reaguje tak hrozne (3 GB RAM), akoby bol inštalovaný na prvom pentiu, ktoré bolo kedy pustené do obehu. O práci na ňom ani nehovoriac – najlepšie je si všetko čo treba, počas 5 minút, pospúšťať a už sa toho radšej ani nechytať.

Windows 7 to je iná káva. Štartuje rýchlo, a po spustení reaguje tak svižne, ako si o tom môžem aj vo Windows XP na mojom hlavnom pracovnom desktope nechať len zdať. Rýchlosť reakcií je skutočne prekvapivá, aj po dlhšom používaní, až som si ho v samom nadšení, 22. októbra (deň označený a začiatok predaja) skoro, na cenu nehľadiac, zakúpil.

Keby bolo kde.

V tento deň sa však Windows 7 predával snáď celému svetu, len mne nie. Tí čo mali nové Visty, kúpené do x.y. dátumu, mohli zmigrovať zadarmo.  Ja so starými Vistami som mal len sľúbenú akúsi zľavu, ale musel som čakať. Klikaním na bannery s Win7, som sa vždy dostal len na nejaké všeobecné info o Windows 7 na stránke Microsoftu, ale kúpiť som si ho nemohol (viem, skôr než o konverziu im išlo o to zaplniť médiá). Proste, ani za toho Winetua som si nemohol Windows 7 kúpiť, ani keď som chcel, ani keď som bol ochotný zveriť čísla mojej VISA karty akejkoľvek šifrovanej stránke, nielen sa tváriacej, že legálne predáva nový operačný systém.

A takto som sa dostal k Ubuntu. Aj keď to vyzerá ako škrabkanie sa cez Košice, je to tak. Naštvaný z neschopnosti sa dostať k Windows 7 som sa rozhodol opäť, ako už tisíc krát, vyskúšať nejakú distribúciu Linuxu. Kedysi som skúšal SuSe, Red Heat, Debian… skúšal som všeličo, ale ani pod dozorom skúsených linuxových guru som proste nedokázal pri Linuxe zostať, lebo si vyžadoval vždy viac, než som rozumel, ak som ho chcel skrotiť. Doteraz si pamätám, ako mi náš systémový administrátor (kolega, ktorý pracoval pre tú istú renomovanú IT firmu ako ja) povedal pri prvých problémoch s konfiguráciou FTP servera na mojom staršom notebooku, že si mám počkať na nový kernel, lebo so zamrznutím celého systému pri obyčajnom FTP sa ešte nestretol.

A tak som si povedal, že 5 ďalších rokov na vyvinutie užívateľsky prijateľného Linuxu mohlo stačiť. A nemýlil som sa, aj keď, ja asi nie som obyčajný užívateľ, ako by som si o sebe kriticky mohol myslieť. Stačil by mi obyčajný linuxík, ktorý rozchodím aj keď neviem skriptovať a ktorý podporuje mnohé zariadenia bez dodatočných inštalácií rôznych balíkov, závislostí a priameho kompilovania rôznych špecialít.

Dočkal som sa. Ubuntu 9.10 – s podnázvom “Karmická Koala” – je to správne orechové. Nainštaluje sa kompletne so všetkým čo treba, ovládaním sa trochu podobá Windowsu (Gnome). Človek si len musí zvyknúť na montovanie (mount) a demontovanie (umount) napríklad CD/DVD médií, aj keď sa to posnažili automatizovať. Občas to však zblbne a je to treba riešiť ručne cez terminál.

Geniálna je podpora windows aplikácií, ktoré sa “skoro” dajú inštalovať a používať bez toho, aby ste tušili že pracujete na Linuxe, ktorý win-aplikácie nepodporuje. Hlavne treba používať Google a keď je nejaký problém, tak treba s prefixom Ubuntu hľadať, hľadať a hľadať.

Môj dotykový LCD displej sa mi síce na tablete spojazdniť ešte na 100 % nepodarilo, ale už začal reagovať.

Ubutntu už beží na všetkých počítačoch našej rodiny (1 desktop, 2 notebooky).

A tak ma Windows 7 zaujíma len ako nutná špecialitka inštalovaná na VirtualBoxe bežiacim pod linuxom. Konečne je tu Ubuntu.